Pozrel by sa na prieskumy preferencií a výsledky ostatných volieb, a skonštatoval by, že v tejto krajine má SMER okolo 19% voličov (niekde v intervale od 16 - 21%) a preferencie mu klesli. Keď sa však rozprávate s ľuďmi, niektorí Vám povedia, že sme divná krajina so socialistickým presvedčením.
Nízka úcasť spochybňuje legitimitu vlády aj volebného systému
SMER-SD získal vo voľbách 34,79% hlasov. Poďla prieskumu agentúry FOCUS z apríla 2010 jeho preferencie dosahovali 36,8% hlasov. Ak sa však pozriete na účasť vo voľbách zistíte, že SMER-SD vlastne získal 20,9% všetkých oprávnených voličškých hlasov. SMER-SD totiž získal 880 tisíc hlasov z celkového počtu 4.2 milióna oprávnených voličov. Voliť prišlo zhruba 2.5 milióna voličov (58,83% účasť).
Rovnakou logikou sa môžme pozrieť na súčasnú situáciu. SMER-SD má preferencie v rozmedzí 37,3% (Focus) až 40,6% hlasov (MVK). Volebná účasť sa však očakáva v intervale 43 - 52% (1.8 - 2.2 mil.), čiže SMER-SD by získal 670 tis. - 890 tis. Hlasov. To je zhruba 16 až 21% oprávnených hlasov. Môže sa teda stať a myslím si, že je vysoko pravedpodobné, že SMER-SD získa menej hlasov ako v roku 2010, no napriek tomu bude možno zostavovať vládu sám.
Čo to hovorí o legitimite vlády a čo to hovorí o funkčnosti volebného systému? Pre mňa to je dobrá správa, pretože len jedna pätina populácie volí autoritárskych populistov. Pri pohľade na štruktúru obyvateľstva, kde 45% populácie je závislej na vôli politikov by som čakal vyššie číslo. Zároveň mi to hovorí, že je priestor na zlepšenie volebného systému.
„Chcem voliť, ale nemám koho"
Keď sa zarozprávate s cudzími ľuďmi na námestiach, v električke alebo na ulici, často Vám povedia, že chcú ísť voliť, ale nemajú koho. Je to taká zvláštna odpoveď v situácii, kedy kandiduje 26 politických strán a viac ako 2500 kandidátov. Z diskusii však vyplynie, že niežeby nebolo koho voliť, len „tí dobrí sú na kandidátke s tými zlými", „tí dobrí sa možno nedostanú do parlamentu" alebo „tí dobrí sú roztrúsení na viacerých kandidátkach a zákon takú voľbu nepripúšťa."
Nuž darmo, politici v minulosti vytvorili prísne regulovaný trh politických strán a každým ďalším rokom komplikovali stranám a najmä ľuďom ich právo byť volený. Viac o kauciách, podpisoch, registráciách a povinných evidenciách nájdete aj tu: http://matusgrznar.blog.sme.sk/c/270302/Dilema-o-statnom-vypalnictve-1-cast.html. Častokrát tak robili preto, aby „očistili voľby od malých straničiek a znížili tak počet relevantných strán". Paradoxne, tieto voľby majú rekordný počet kandidujúcich strán, pôvodný zámer sa absolútne minul účinkom, ale už ho nemá kto vyhodnotiť a nezmyselné pravidlá zrušiť.
Politici tak vytvorili podmienky, v ktorých bežne vznikajú monopoly alebo oligopoly. Nerozumiem preto ľuďom, ktorí sa čudujú, že na Slovensku vládne partokracia. Veď je to výsledok nastavenia pravidiel hry.
Mimochodom, voľby do NR SR sú jedinými voľbami na Slovensku, kde bežný občan nemôže kandidovať bez účasti na kandidátke politickej strany. Medzi inými to komplikuje komunikáciu nezávislých občianskych kandidátov smerom k voličovi. Ťažko niekomu vysvetlíte, že ste nezávislý, keď sa ešte aj pri samotnom hlasovaní na zozname kandidátov nijako neodlišujete od bežných straníkov. V parlamentných voľbách nie. No existujú aj politické strany, ako napr. SaS, ktoré ponúknu nezávislým kandidátom miesto na kandidátke a človek má naozaj možnosť v parlamente hlasovať tak ako je presvedčený. Bez ohľadu na to, ako budú hlasovať členovia strany. Samozrejme pri zachovaní slušnosti, že stranu (parlamentný klub) človek upozorní vopred, že bude hlasovaním zastupovať opačný názor.
Veľké zmeny neočakávam, ale referendum by mohlo čo to zlepšiť
Cítiť silný tlak na zmeny. Verejnosť po nich volá (bežní ľudia v mrazoch na námestiach), dokonca strany ich začínajú podsúvať (prvé signály o potrebe zmeny Ústavy SR). Ja osobne by som rád začal aspoň malú zmenu - petíciu za vypísanie referenda. Taká petícia potrebuje 350 tisíc podpisov. A mohla by mať tieto otázky:
1. Súhlasíte s tým, aby do NR SR mohli kandidovať občania mimo kandidátok politických strán tak ako je tomu v komunálnych, regionálnych aj prezidentských voľbách?
2. Súhlasíte s tým, aby zloženie NR SR záviselo priamo od získaných preferenčných hlasov jednotlivých kandidátov?
3. Súhlasíte s tým, aby občan mohol odovzdať sedem preferenčných hlasov jednotlivým kandidátom bez ohľadu na príslušnosť ku kandidátke politickej strany?