Matúš Grznár
Richtárska demokracia na Slovensku
Mám takú hypotézu, že vrámci vývoja spoločnosti na Slovensku sme ešte vo fáze „Richtárska demokracia“.
Narodil som sa v Bratislave, vyrastal v Taliansku a vrátil sa do rodného Ružinova, kde žijú aj moji rodičia. Vyštudoval som strategický a finančný manažment, 20 rokov robím v medzinárodných firmách a svojimi skúsenosťami sa snažím pomôcť vo svojom susedstve, v rozvoji vzdelávania a cyklotrás. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Mám takú hypotézu, že vrámci vývoja spoločnosti na Slovensku sme ešte vo fáze „Richtárska demokracia“.
Michal Vašečka už niekoľkokrát v diskusiách nepriamo povedal, že vyzývať niektoré menšie strany k odchodu je predčasné.
Po zápase o vlastný štát a oslobodení od totalít (vrátane Mečiarizmu) hľadáme Slovensko 21. storočia.
„Vyše milióna voličov nie je pevne rozhodnutých“ znel titulok článku 45 dní pred voľbami. Keby nešlo o život. Ale ide.
Upozornenie: text obsahuje utopické myšlienky. Ako ľudia vedia, čo je prípustné a čo je neprípustné?
Pán Leško, zhodneme sa na tom, že takáto titulka nikomu nepomáha, všakže? Novinári by mali byť chránení.
„SR je zvrchovaný, demokratický a právny štát.“ Tak začína naša Ústava. Bude to však platiť aj po septembrových voľbách?
Deň dôležitý preto, aby sme si pripomenuli dva totalitné režimy, ale aj deň na retrospektívu a úvahu o budúcnosti.
Školopovinné deti by mali ísť bezpečne do školy a zo školy. Na Ostredkoch tomu žiaľ tak nie je pre chýbajúce chodníky.
Barónka Margaret Thatcher: „kedysi to bolo o tom snažiť sa niečo urobiť, teraz je to o tom snažiť sa niekym byť“.
Vyzývame Igora Matoviča, aby rezignoval z postu Ministra Financií SR a aby sa neuchádzal o žiadny post vo Vláde SR.
Prečo by tri pravicové strany, ktoré sa tvária ako zdravé jadro pravice, postavili do volieb kandidáta bez šance uspieť?
Fico nás má tam, kde chce. Nás, ktorí ho nevolia. Nás, voličov, ktorých je 3 milióny 300 tisíc. Nás, ktorých neoblbne lacnou propagandou. Nás, ktorí máme radi slobodu a život. Nás, ktorí rešpektujeme základné ľudské práva. A predsa sme to my, ktorí si ho nezaslúžia, tými, vďaka ktorým je on pri moci.
Keby sa na Slovensko pozrel cudzinec, ktorý vôbec netuší nič o Európe ani o Slovensku, čo by si myslel o SMERe?
Nárast celkových výdavkov na slovenské zdravotníctvo o 100% oproti roku 2002. Lieky, personálne náklady nemocníc a prebytočné investície do kapacít (prístrojov a zariadení) ako tri najväčšie dôvody. Pomalší rast priemernej dĺžky života oproti Českej Republike o 50% napriek vyšším výdavkom o 1% HDP.
V ten januárový piatok som bol na občianskom proteste, na našom proteste, na Proteste Gorila, a celá atmosféra bola natoľko oslobodzujúca, že miestami pripomínala eufóriu z novembra 89. Prečítal som si desiatky blogov k Protestu Gorila, no keďže som nenašiel žiaden taký, ktorý by pretavil tú energiu z námestí do systémovej zmeny, pokúsim sa poukázať na možnosti, ktoré máme. A čas sa nám kruto kráti, takže potrebujeme koordinovaný postup. Zároveň sa pozrime späť, či sa vieme čo to priučiť z Nežnej.
Žijeme pohodlnú dobu. Predstavte si, že by ste mali vysvetliť súčasný stav krajiny Štúrovi, Hodžovi alebo Štefánikovi. Ako by asi prijali správu, že Slováci majú konečne svoju vlastnú krajinu, no nejaká menšina korumpujúcich politikov a podnikavcov (pozor, nie podnikateľov!) im ju kradne pred nosom. Čo by povedali na to, že si ľudia nectia svojich predkov a ich obete, ktoré viedli k dnešnému slobodnému a rovnoprávnemu Slovensku, pretože nerobia ani to málo, čo urobiť môžu. A ako málo stačí, aby sa tento stav zvrátil.
Každá slovenská vláda sa hrdinsky bije do pŕs pri téme „výstavba diaľníc". Zámienkou je budovanie infraštruktúry, ktorá je nevyhnutná pre príchod investorov a vytváranie pracovných miest. Keďže sa doposiaľ žiadnej vláde nepodarilo splniť sľuby, ktoré o dokončených diaľniciach dala občanom, je tu priestor na zamyslenie sa, či existuje iná alternatíva, ktorá by pokryla požiadavku investorov na cestnú infraštruktúru.
Výpalníctvom môžme nazvať stav, kedy k Vám zavíta skupinka cudzích chlapov a informuje Vás, že od dnes budete platiť mesačnú sumu za Vašu bezpečnosť. Ak platiť odmietnete príde represia v podobe vypáleného majetku. V skratke to znamená, že ste donútený platiť, no nedostávate žiadnu protihodnotu alebo takú, o ktorú ste vlastne nemali záujem. Ak sa tá istá situácia udeje vo verejnom záujme, je všetko v poriadku. Je to naozaj tak?
Mám pre Vás ponuku. Vy mi počas 4-ročného obdobia zaplatíte 30 tis. eur http://matusgrznar.blog.sme.sk/c/230271/Volby-2010-rozhodujeme-o-30-tisic-eur-kazdeho-z-nas.html a ja Vám za to poskytnem balík služieb na bežný život. Začnem tým, že sa Vás nebudem pýtať na to, čo na bežný život potrebujete. Sám si od stola rozhodnem čo bude súčasťou balíka služieb na bežný život. A vy budete platiť bez ohľadu na to, či máte o balík záujem. Lákavé, že? Dobrovoľne by ste si zrejme takýto balík nekúpili. Prečo ho teda trpíte nedobrovoľne?