Uplatnenie demokracie považujú za krízu?

Autor: Matúš Grznár | 12.2.2011 o 15:50 | Karma článku: 6,61 | Prečítané:  1158x

Nie je to prvýkrát, čo sa diskutuje o vládnej kríze len preto, že poslanec zahlasuje spolu s opozíciou. Rozumiem argumentu, že ten istý poslanec porušil koaličnú zmluvu. No zamýšlam sa nad tým, či má koaličná zmluva zohrávať primárnu rolu v našom demokratickom zriadení.  

Uvediem extrémny príklad, v ktorom opozícia príde s návrhom, ktorý ľuďom skutočne zlepší život. Mali by byť koaliční poslanci potrestaní za to, že hlasujú v takom prípade s opozíciou? Pravdepodobne by som počul odpoveď v tom zmysle, že ak väčšina koalície je za daný návrh a daná téma nebola nijako podchytená vo vládnom programe, tak je to v poriadku. Je to naozaj tak? Ak by okrem Matoviča a Procházku hlasovalo viac koaličných poslancov spolu s opozíciou, nebol by to problém? A ako vyhodnotíme, ktorý návrh ľuďom naozaj zlepšuje život? A ktorým ľuďom? Dôchodcom? Matkám s deťmi? Nezamestnaným? Menšinám?

 

Z pomerného systému de facto väčšinový

V prvej Československej Republike boli sily rozdelené pomerne a vždy sa musela vytvoriť koalícia. Politické strany museli hľadať spoločné témy, na ktorých by sa zhodli a za ktoré by poslanci hlasovali - dobrovoľne.

Potom prišli dva totalitné režimy a po nich reštaurovanie demokracie. V prvých ponovembrových rokoch bol silný aj občianský tlak na zachovanie plurality a rozdelenia síl v krajine v duchu pomerného systému. Až dorazil Vlado.

Vladimír Mečiar postupom času pochopil (a potreboval na to 3 vládne obdobia), že ak je presvedčený o svojom komplexnom modeli fungovania SR, musí ovládnuť celú krajinu a šokovou terapiou v duchu väčšinového systému obsadiť všetky úrady, inštitúcie a posty (pamätná novembrová parlamentná noc).

V roku 1998 prišla modrá kontrarevolúcia a v duchu antimečiarovského ťaženia sa opäť prebrala moc v krajine en bloc. Musím podotknúť, že čistky zrejme nešli až do takej hĺbky a opozícia dostala možnosť obsadiť niekoľko postov.

Ďalší zlom nastal v roku 2006, keď Fico , posmelený volebným výsledkom, takmer zopakoval novembrovú parlamentnú noc z roku 1994.

A v neposlednom rade rok 2010, kedy sa garde opäť otočilo a zo zvyku sa stalo nepísané pravidlo ba až tradícia, t.j. vytvorenie koaličnej rady, uzavretie koaličnej zmluvy, prideľovanie flekov podľa politického trička.

 

Vládnuť v koalícii

Bolo by naivné myslieť si, že sa dá vládnuť v koalícii bez jasných pravidiel a dohôd. Otázne však je, či má existovať niečo ako koaličná zmluva, ktorá je exluzívna. Prípadne, či by to skôr mala byť dohoda, ktorá vytyčuje kľúčové témy spoločnej platformy a všetko ostatné ponechá na prirodzený demokratický vývoj. Má existovať jeden názor alebo má mať šancu pluralita názorov poslancov? Mnohí z nich dostali množstvo preferenčných hlasov priamo od svojich voličov, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani starostovia, primátori či župani. Týmto voličom dali svoj sľub a vyjadrovali sa pri tom k rôznym témam. Ako sa teda majú postaviť zoči voči voličovi, ak zahlasujú inak ako sľúbili, že zahlasujú (na čo od voliča dostali aj mandát).

A čo opozícia? Šťastná je to spoločnosť, ktorá pochopí, že potrebuje opozíciu, pretože jedine ona dokáže nastavovať zrkadlo z iného uhla. Je to práve opozícia, ktorá môže pôsobiť ako systémový prvok destabilizácie a deštrukcie. A na čo je dobrá destabilizácia a deštrukcia? Ak sa pozrieme na prírodu, na evolúciu, či už len na takú banálnu vec ako je posilňovanie imunity človeka očkovaním nájdeme tam mechanizmy protisíl, z ktorých vzíde nová, silnejšia, opozíciou preskúšaná a stabilnejšia rovnováha.

 

Kedy príde koniec rýchlych jednostranných zmien?

Po novembri 89 bolo prirodzené prijať názor, že krajina, spoločnosť, ľudia potrebujú zmeny a potrebujú ich čo najskôr. Preto by bolo divné otvárať v tej dobe spôsob, akým sa prijímajú zákony, nariadenia, vyhlášky a iné predpisy. Existovala spoločenská objednávka na mnoho rýchlych zmien. Časom boli zreformované jednotlivé sféry v spoločnosti a je možné polemizovať, čo všetko si ešte bude vyžadovať reformu. Určite je nutné niečo urobiť s korupciou, a sú teda potrebné reformy v súdnictve, prokuratúre, verejnom obstarávaní a pod. Rovnako je nutné niečo urobiť so zdravotníctvom a sociálnym systémom. Školstvo pravdepodobne potrebuje reformu v rovnakom tempe.

No kedy si povieme, že nastal čas spomaliť zákonodárny proces? (vrátane nariadení vlády a vyhlášok ministerstiev). Kedy to začne byť proces formovania názorov, rôznych protiprúdov, občianskych iniciatív, verejnej diskusie, siahodlhého pripomienkovania, atď.?

Stlačením tlačítka totiž poslanci zmenia človeku život. Stlačením tlačítka príde niekto o prácu. Stlačením tlačítka si rodina konečne môže dovoliť mať druhé dieťa. Stlačením tlačítka rozhodnú o životnom prostredí a jeho dopadoch na naše zdravie. Stlačením tlačítka niekto bude musieť skončiť podnikať.

Je teda otázne, či stlačenie tlačítka má byť tak jednoduchou záležitosťou dohodnutou na koaličnej rade, podchytenou v koaličnej zmluve a oddelegovanou na poslaneckom grémiu.

 

Pozn.: Pre istotu uvádzam, že som voličom koalície, aby náhodou nedošlo k mylnej interpretácii.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne mapy zhltli ďalšie státisíce, nevedno za čo

Ministerstvo dopravy si dalo za státisíce eur vypracovať analýzu, no zatiaľ ju nezverejnilo.

TECH

Prečo vznikla menopauza? Babičky sa delili o jedlo s celou rodinou

Ak má kosatka mláďatá vo vyššom veku, je možné že neprežijú.

TECH

Ako sa pravdou stalo najviac páčikov na internete

Falošné správy a moderná propaganda pomohli stvoriť populistov.


Už ste čítali?